Reagovať | Antónia Ďurajková | (14.11.2009 18:33 - neprečítaný)

tak to je fakt pekné...ešte bolia modriny? xi...

Reagovať | Stanislava Kolářová | (14.11.2009 22:55 - neprečítaný)

Povedz, že som ti ľahostajná
a že si sa nikdy nepozeral inak
povedz, že som len bezvýznamná
bytosť
len bezduchý prízrak
povedz, že môj úsmev ľadový je
a netúžiš dotknúť sa ho perou
povedz, že môj dotyk priesvitný je
že neohreje túžbou, nehou
povedz, že v ňom iskra nie je
a tvoj pohľad môj viac nechce
povedz, že moje srdce zlé je
a že v tvojom uhlík netlie
povedz, že som blázon, šašo,
že o rozum som prišla
keď z vykráčanej cesty šťastia
na chvíľu som zišla
povedz, že mi nerozumieš
že odmietaš, čo myslím
povedz, že snáď zdá sa mi len
keď počujem tichý výkrik
povedz, že viac nepoletím
na motýlích krídlach k tebe
že klamlivé sú moje city
že nepustíš ma viac už k sebe...

Reagovať | Jozef Dzurjak | (17.11.2009 20:59 - neprečítaný)

svet už spí
a ja sa ešte trápim

v diaľke spieva
vláčik zmorený

a za oknom
vyspevujú chlapi

vynášajú zbytok
moreny

usmievam sa
poháriku vína

torta dávno
nemá svoju chuť

ale stará vínna
medicína

nedovolí mi ťa
zabudnúť...

si tam vidím
ako nahliadaš

nemám nič
len svedomie
mi spieva

v duši cítim
galamatiáš

ako keby
zvádzala ma
EVA...

Reagovať | Stanislava Kolářová | (22.11.2009 11:17 - neprečítaný)

Uchopil plamen
a uzavřel jej v hrsti.
Uchopil pálivý plamen
a přenesl ho do středu skály
aby ji donutil promluvit.
Pak si sedl opodál
aby trpělivě posečkal.
A skála zanedlouho
bolestně vykřikla jeho jméno:
Velký Mág! Ján Pavel, Samota sloupoví