Moja pripravená "šablóna" na rozhovor s rodičom problémového dieťaťa. Pokus o neútočnú komunikáciu.
Späť
Popis: Už tak dlho učím... A predsa sa stále učím. Ako viesť rozhovor s rodičom, ktorý je pozvaný pre problémy dieťaťa so správaním a s učením. Zapojenie rodiča, dialóg. Pozitívne vedenie rozhovoru. Očakávania. Opatrenia. Vždy skúmať názor rodiča. Akú pomoc potrebuje? Opatrenia. Tie sú aj v zázname o rozhovore, ktorý podpíše, čím vyjadrí aj súhlas. Kópiu opatrení dostane rodič. POKUS. Znova a znova... Ak vidíte, kolegovia, možnosti vylepšenia... A chyby... Prosím reagujte.
Diskusia
pridať komentár
Reagovať | Gabriela Šimová | (26.10.2009 06:13 - neprečítaný)
Niet za čo. Len aby to "zafungovalo" ako má. Ďakujem za reakciu.
Nahlásiť nevhodný komentár Reagovať | Gabriela Šimová | (28.10.2009 16:18 - neprečítaný)
Tak už to mám za sebou. Prišli obaja rodičia. Zdá sa, že to zafungovalo dobre, niečo "sme" vymysleli spolu. Tfu... zaberačka.
Reagovať | Gabriela Šimová | (29.12.2009 20:06 - neprečítaný)
V danej situácii to pomohlo. Len to chce stále systematickú prácu ešte aj s rodičmi. Pri chodení na RZ by to problém nebol...Ďakujem za reakciu.
Reagovať | Peter Lengyel | (28.02.2010 18:10 - neprečítaný)
Je to zaujímavé a vhodné hlavne na nafúkaných podnikateľských rodičov. Na druhej strane som prekvapený, že s rodičom, ktorého dieťa šikanuje, nadáva a tyká učteľovi komunikujete ako v rukavičkách. U nás by takéto dieťa malo sfleku zníženú známku zo správania, nábeh na výchovné opatrenie na sociálnom a pri pohovore by bolo aj dieťa. Za posledné tri roky sme mali dva incidenty, keď žiak povedal učiteľke neslušne a zatykal a neviem o tom, že by sa to opakovalo.
Ja mám niekedy pocit (hovorím všeobecne), že niekedy "nedoprajeme" deťom, aby zažili nielen školské, ale aj spoločneské dôsledky svojho správania.... Ak dieťa urobí takéto chyby, zväčša dostane konkrétny stanovený čas na zmenu, rsp. nápravu a ak nie, nasledujú ďalšie kroky.
Reagovať | Gabriela Šimová | (01.03.2010 08:25 - neprečítaný)
Joj, kolega, cítiť, že ste nikdy nemuseli takéto rozhovory viesť. V našej škole bolo oveľa viac 2,3,4 zo správania ako samých jednotkárov!
Počet incidentov by ste narátali, ak by ste učili celý úväzok denne. Všetky kroky robíme stále, pravidelne, výchovné opatrenia a vždy je "náročnou " časťou tá s rodičom. Keď musí prísť na predvolanie a podpísať opatrenia. Naším cieľom je, aby chcel aj on, aby sa jeho dieťa sebaovládalo. /takmer na 100% obyčajne kopíruje svojho rodiča/.
V každom prípade ďakujem za reakciu. Ak máte chuť, pozrite si môj príspevok "Modriny nielen na duši", tam ukazujem ako to robili v škole vo Walese. A ich systém práve tento rok v našej škole skúšame.
Reagovať | Peter Lengyel | (01.03.2010 12:07 - neprečítaný)
No, ja štvrtý rok vediem na plný úväzok len takéto rozhovory. A boli časy, keď sme aj my mali trojky, štvorky zo správania. Avšak práve tými opatreniami sa to zmenilo. Prosto u nás dvojka zo správania nie je len dvojka na vysvedčení, ale je to štart tvrdej práce s rodinou. A rodina má dve možnosti. Buď sa to zmení k lepšiemu s našou pomocou, alebo to riešia iné inštitúcie, ktoré sa už nepýtajú rodičov, či chú alebo nechcú. A som rád, že sa v tomto darí. Ani nemyslím to, že by u nás neboli problémy, ale to, že ich je málo a keď sa vyskytnú, tak sú pomerne rýchlo riešené, prípadne vyriešené.
Reagovať | Peter Lengyel | (01.03.2010 15:39 - neprečítaný)
A ešte som zabudol. Ja vždy vravím, že k rovnakému cieľu niekedy vedie viac ciest a je dobré, keď sa o nich diskutuje. Nakoniec nikde nie je napísané, že moje spôsoby by pomohli inde, možno naopak by to pokazili. Takže je fajn, že si tu píšeme, čo kto zažíva.
Reagovať | Gabriela Šimová | (01.03.2010 17:55 - neprečítaný)
Vďaka za reakciu. Ozvem sa, len čo sa mi vráti notebook.
Reagovať | Gabriela Šimová | (01.03.2010 17:58 - neprečítaný)
Výchova. Ako ďalej. O agresivite v realite. Toto je ten článok, ktorý odporúčam. Nepozriete si?
Reagovať | Peter Lengyel | (01.03.2010 18:30 - neprečítaný)
AJ by som si pozrel, ale ktoré je nadpis článku ?
Reagovať | Gabriela Šimová | (01.03.2010 19:30 - neprečítaný)
Nadpis je: "Výchova. Ako ďalej. O agresivite v realite" To celé. Mám to vo všeobecných dokumentoch pod v pri konci abecedy.
A kolega, prepáčte, že som to nesprávne odhadla. Práve vy ste ten, kto môže dať "know-how" na tie rozhovory s rodičmi. My sme takí preťažení samotným vyučovaním, dozormi, zastupovaním, vedením PK, prácou s talentami atď., že aj toto veľmi vyčerpáva. Hlavne, keď sme na to neboli školení nikdy. A rodičia si niekedy prídu aj vynadať.
Teda nie sme až takí zdatní. Občas sa tomuto venuje vedenie školy, tí však sú preťažení obrovským množstvom iných povinností. Vo Walese to robil sám riaditeľ. On však neučil. Len riadil a pomáhal učiteľom a mal iba 4 triedy. No prečítajte si.
A ešte raz sa ospravedlňujem, práve vy môžete pomôcť.
Mám konečne notebook, zasa je akýsi pomalý.
Reagovať | Peter Lengyel | (01.03.2010 19:59 - neprečítaný)
Článok je pekný, dobre sa mi čítal. Keby je to u nás na SLovensku, tak by nabehla hliadka ľudských práv a už by bolo po žltom páse na ihrisku...
Mňa len mrzí, nemôžem si pomôcť, že aj tak sa nemôžeme nikam pohnúť nie kvôli spoločnosti, ale kvôli nám samým. Nie sme zvyknutí kategorizovať a trvať na svojom. Príde nám viac ľúto, že dieťa zoberú z rodiny ako to, že je premanentne bité a tyranizované. Alebo sa hráme na spravodlivých a skončí to zlepšením známky, aby nemal sólovú... Tým sme netransparentní a vždy sa nájde niekto, kto sa potom cíti právom neobjektívne hodnotený. Mrzí ma práve to, že keď som len spomenul, aby sme z grantu urobili školenie na podporu učiteľského právneho vedomia, tak sa so mnou nerozprávalo dva dni pol školy
, lebo by im to zobralo víkend, prázdniny, voľno.... .Som presvedčený, že existuje dostatok noriem, ktoré nás ochraňujú. Ale my povieme žiakovi, že to, že nám tyká je previnením voči školskéému priadku a nepovieme mu, že zasahuje do našeho práva na slušné jednanie a nie sme schopní za týmto právom ísť a trvať na jeho dodržiavaní. Niekedy to deťom stačí otočiť a rovnaká vec má zrazu úplne iný rozmer.
Reagovať | Gabriela Šimová | (01.03.2010 20:27 - neprečítaný)
Ďakujem za reakciu, kolega. Zaujímavé, že každého irituje hneď žltý pás. Asi to niečo z našej histórie pripomína... A tam to len označilo žiaka, ktorý bol označený preto, aby ho potrestali tým, že sa s ním nikto nebude rozprávať. Tam si vedeli zjednať poriadok. Deti museli držať krok, aj rodičia, všetko hralo pre systém a právo na vzdelanie.
Aj u nás máme také práva, ako sám hovoríte, nevieme si stáť za svojím. A hájiť si aj vlastné "práva", na slušnosť, na pokoj pri práci.
To je zaujímavá tá reakcia Vášho kolektívu na školenie právneho povedomia...
Tam na západe priamo "trénujú" učiteľov na také situácie, žiak nesmie odvrávať, jednoducho používajú tie páky vylúčenie = problémy pre rodiča, keď má dieťa doma. Tlak na dodržiavanie noriem, až po vylúčenie zo ZŠ a hľadanie si inej.
U nás sa to stalo v minulom školskom roku./To ale nie som hrdá, zašlo to až tak ďaleko, že som sa dala počuť, že od septembra buď ten žiak v našej škole alebo ja. Odišiel./ Až mi je to ťažko konštatovať. Nebolo inej cesty. Norma "neposlúchať" sa šírila ako mor.
Len uverejňujte naďalej tie "zákony", nech sa vieme zorientovať, na čo máme my a naši žiaci právo.
Vďaka za diskusiu.
Reagovať | Oľga Červeňanská | (02.03.2010 18:35 - neprečítaný)
Čítam tu o problémoch, ktoré má každá škola. Čítam o nadvláde arogancie a hrubej sily..... O trápení slušného človeka.... O bezmocnosti a rezignácii učiteľov... Priznám sa: veľmi ma tieto veci zasahujú a vyslovene bolia! Už niekoľko mesiacov mám pocit, že zmysel môjho učiteľského poslania sa stratil. A nemám už ani vôľu ani silu ho opäť nájsť. Prežívam tak, ako prežívajú tisícky slovenských učiteliek - upätím sa na to, čo ešte zostalo, čo nás ešte pri práci drží. Lebo odísť niet kam. Niet inej práce, s ktorou by sme bytostne zrástli tak, ako s učiteľstvom.
Tie svetielka v tme, ktoré tu Vy naši kolegovia zapaľujete, to je to, čo nám dodáva odvahu prekonať rannú úzkosť a vydať sa na cestu do školy, ktorú ľúbime i nenávidíme zároveň.
Náša výchova je chorá a potrebuje pomocnú ruku. Tá pomocná ruka je vraj na konci nášho ramena. Len sily v ňom už akosi niet...
Ďakujem preto Vám, ktorí ste nezložili zbrane a hľadáte spôsoby, cesty, uvažujete, diskutujete, delíte sa s ostatnými o svoje dobré skúsenosti, načrtávate možnosti.
Ďakujem Vám všetkým múdrym, dobrým ľuďom zapálených pre vec - ďakujem Vám zato, ŽE TU STE!
Reagovať | Gabriela Šimová | (02.03.2010 20:47 - neprečítaný)
Kolegynka, neteší ma téma našich diskusií, ale to, že nie sme sami, čo sa takto boríme. A Vaše slová vyvolali vo mne chuť "boriť" sa i naďalej. Vďaka.
Reagovať | Gabriela Šimová | (03.03.2010 11:33 - neprečítaný)
Kolega Lengyel, odporúčam do Vašej pozornosti dokument "Závislosti", sľúbila som ho vyrobiť a pridať. Čo si myslíte o takomto spôsobe práce?
Reagovať | Slávka Kalakayová | (02.06.2010 21:36 - neprečítaný)
Gabika, ja (+ vychovna poradkyna) som po riadenom rozhovore s jednou matkou skoncila so staznostou na Statnej skolskej inspekcii... cakam rozsudok.
Matka ma vsak diagnozu hodnu psychiatra.
Reagovať | Gabriela Šimová | (03.06.2010 04:25 - neprečítaný)
To mi je moc ľúto. Nie na všetkých ľudú pomôžu riadené rozhovory ani akékoľvek "zozbierané" a vyskúšané postupy fungujúce na ľuďoch. Ešte sú špeciálne psychiatrické postupy. Len my nie sme psychiatri...
Prajem, aby inšpekcia bola osvietená a rozpoznala "pravdu".
Reagovať | Slávka Kalakayová | (03.06.2010 14:48 - neprečítaný)
Pri rozbore sa vyjadrili, ze mi nemozu vytknut jedinu metodicku chybicku...
tak uvidime, co napisu.
Reagovať | Gabriela Šimová | (03.06.2010 16:47 - neprečítaný)
Tak super. Potom je to nádejné. Prajem rýchly koniec nepríjemnosti. A nech už nikdy sa také niečo nezopakuje. Určite si to nezaslúžite hlavne vy.
Reagovať | Jana Markovičová | (30.07.2012 10:17 - neprečítaný)
Rozhovor s rodičom problémového žiaka je pre učiteľa vždy nepríjemný a treba sa naň dobre pripraviť - na všetky možné reakcie rodiča - a aj tak nás môže prekvapiť...Komunikácia je veľmi dôležitá , aj písomný doklad o prijatých opatreniach (žiada si ho aj inšpekcia) a iba vtedy môžeme spoločne roblém riešiť. Ďakujem za tento návod. ( bodaj by som ho nemusela použiť) a nech sa vám aj nám spoločne darí problémy riešiť.
Reagovať | Zuzana Takáčová-Petrilová | (05.11.2015 22:48 - neprečítaný)
Nestiham docitat Vase diskusie, ale tato sablona na komunikaciu mi prisla vyborna. Prave dnes som si sama uvedomila, ze casto vidime skor tie negativne veci ako tie pozitivne. Ak sa riesia problemy zavcasu napr. aj takymto sposobom, moze to priniest ovocie. Urcite vsak nie, ked uz je to neustrazene vysoke stadium problemoveho spravania. Dakujem za pomoc a inspiraciu
Reagovať | Jarmila Heldiová | (05.11.2019 17:29 - neprečítaný)
Dobrý deň, Váš materiál je skvelý, boli by ste ochotná napísať mi, z čoho ste čerpali?
Pridať komentár
Učiteľ: Gabriela ŠimováViac 
Poslať správu
Predmet: Anglický jazyk, Etická výchova, Náboženská výchova, Občianska náuka, Svet práce
Ročník: 5. ročník ZŠ, 6. ročník ZŠ (Prima OG), 7. ročník ZŠ (Sekunda OG), 8. ročník ZŠ (Tercia OG), 9. ročník ZŠ (Kvarta OG)
Autor: Gabriela Šimová
Typ dokumentu: Metodický materiál
Vytvorené dňa: 25.10.2009 11:46
Formát súboru:
Veľkosť: 48 kB
Jazyk: 
Slovenčina
História dokumentu
Od tohto autora
Súvisiace dokumenty
Autor nepridal žiadne súvisiace dokumenty.
Podobné dokumenty
Vlastiveda
3. ročník ZŠ
Slávka Kalakayová
Slovenský jazyk a literatúra
1. ročník ZŠ
Irena Kolčáková
Vlastiveda
3. ročník ZŠ
Mária Mačuhová
Vlastiveda
3. ročník ZŠ
Soňa Hanáková
Vlastiveda
3. ročník ZŠ
Eva Ferková
Ďakujem, určite využijem.