Reagovať | Gabriela Šimová | (10.09.2009 22:24 - neprečítaný)

To mám radosť. Tiež tie spomienky boli riadne zaprášené. A ja nemám absolútne žiadne digitálne fotky z tých čias. Boli to naše mladé časy.
Vďaka za reakciu.

Reagovať | Monika Jurčová | (11.09.2009 11:10 - neprečítaný)

Supééér. Zaspomínala som si na "zlaté časy" strávené v Moskve v rokoch 1988 - 1990. Mám odtiaľ veľa fotiek a krásnych spomienok, nad ktorými sa teraz iba usmejem. Vďaka.

Reagovať | Gabriela Šimová | (11.09.2009 14:23 - neprečítaný)

Tak je nás viacej. Aj to boli krásne časy. Vďaka za reakciu.

Reagovať | Danica Slašťanová | (18.09.2009 21:07 - neprečítaný)

Nostalgia

Reagovať | Matilda Grešová | (29.09.2009 15:46 - neprečítaný)

Na jedno-semestrové štúdium vo Volgograde (1977) si dodnes rada spomínam. Stmelilo sa tam priateľstvo piatich kočiek z krúžku, ktoré si navzájom pomáhali v dobrom aj v zlom. Priniesla som si odtiaľ nielen krásne zážitky, ale aj prekrásne vianočné ozdoby. Ďakujem Vám za túto prezentáciu.

Reagovať | Gabriela Šimová | (29.09.2009 20:53 - neprečítaný)

Niet za čo. Bolo mi potešením takto si zaspomínať na kultúrne odlišnosti. Myslím, že okrem tých vianočných ozdôb, ktoré majú Rusi prekrásne sme si priniesli aj skvelú "Ruštinu", ktorú niektorí momentálne vôbec nepoužívame pre nedostatok "dopytu" po tomto jazyku, čo vôbec nemá opodstatnenie.

Reagovať | Mária Novotná | (29.10.2009 09:28 - neprečítaný)

dakujem

Reagovať | Gabriela Šimová | (29.10.2009 09:38 - neprečítaný)

Niet za čo, kolegyňa. Ja ďakujem, že si čítate moje prezentácie.

Reagovať | Ingrid Sedliaková | (29.10.2009 19:41 - neprečítaný)

Tiež som jednou z tých,ktorej srdiečko poskočilo pri milej prezentácii.Plne sa stotožňujem s Vami,že to bolo nezabudnuteľné obdobie a som vďačná, že som si mohla pripomenúť toto krásne obdobie.Ďakujem

Reagovať | Gabriela Šimová | (29.10.2009 21:19 - neprečítaný)

Nás je. Teším sa. Človek si to vtedy ani neuvedomil, čo to bolo!

Reagovať | Ľuba Šelepáková | (30.10.2009 06:39 - neprečítaný)

Prepáčte mi, ale turecké záchody, šváby a odpadové šachty v stene, to predsa nie je iba ruské špecifikum. Tá prezentácia mi príde trochu dehonestujúca, zbytočne sarkastická.

Reagovať | Gabriela Šimová | (30.10.2009 07:35 - neprečítaný)

Je mi ľúto, že Vám to tak prišlo. My, čo sme tam boli to tak nevnímame. Vôbec nie. Prekryli to pozitívne veci. To je vec nastavenia. V každom prípade ďakujem za reakciu.

Reagovať | Dagmar Karoľová | (08.11.2009 19:36 - neprečítaný)

Je to moja celoživotna spomienka, dakujem ti (určite sme rovesnicky).V juni som bola v Moskve po 30 rokoch, už je to uplne iny svet.

Reagovať | Gabriela Šimová | (08.11.2009 21:59 - neprečítaný)

To by som chcela vidieť teraz. Vďaka za reakciu.

Reagovať | Magdaléna Suchaničová | (23.11.2009 14:27 - neprečítaný)

Som tiež ruštinárkou, ale na stáži v Moskve som nebola. Z počutia som počula všeličo, ale v konečnom dôsledku na tie časy aj keď boli ťažké nielen pre študentov, si vcelku každý rád zaspomina. Aspoň ja to tak vnímam. Bola to realita ruského života, ktorý som ja spoznala až vo Volgograde a Kyjeve. Súčastnosť je však iná. Moskva je krásna, ale dnes pre mnohých nedostupná. Mne sa to tiež páči. A oceňujem Vás za nápad.

Reagovať | Gabriela Šimová | (23.11.2009 15:32 - neprečítaný)

Ďakujem Vám za peknú reakciu. To už bude asi spomienkový optimizmus...

Reagovať | Jarmila Bartošová | (26.11.2009 08:29 - neprečítaný)

Milá kolegyňa ,
nie je mi vobec jasné , komu má poslúžiť tento materiál . Deťom určite nie , pretože po nahliadnutí do vašej chabej prezentácie určite nezískajú pozitívny vzťah k jazyku / a o to nám ide , či nie? /.Mrzí ma tiež , že si neuvedomujete , že ste strávili 1 semester na Ped.inštitúte úplne zadarmo , čo by sa vám dnes nemohlo stať . A že boli na internáte aj šváby? No a čo , tie sú aj teraz a stoja tisícky . Mgr.J.Bartošová

Reagovať | Gabriela Šimová | (26.11.2009 17:00 - neprečítaný)

Dobrý deň vážená kolegyňa Bartošová,
nerozumiem dôvod čítania niečoho, čo si človek nevyberie podľa záujmu. Presne ste to uhádli prezentácia nie je určená žiakom. Virtuálna knižnica je tu aj pre učiteľov, pre nás.
Je to vec nastavenia ako čo človek vníma. Tá stáž vo Volgograde bola skvelá vec. Veľa nám dala. Určite sme si to vážili. A že to bolo iné? To bolo v nadpise. Dopriala
by som všetkým jazykárom stáže v krajinách cieľového jazyka.
Nastavenie čitateľa je aké je. Aj biele môže vidieť čierne. Je to v ňom. Ďakujem za reakciu aj zhodnotenie.

Reagovať | Danuša Šalachová | (10.01.2010 21:05 - neprečítaný)

V 77-om som bola na stáži vo Volgograde. Sú to nezabudnuteľné spomienky. Prvý mesiac sme plakali, kým sme si zvykli na ich pomery. Posledný mesiac sme plakali, lebo už ideme domov.Časy boli ťažké, ale študent je duša vynaliezavá, tak sme si vedeli urobiť radosť a spríjemniť si pobyt. Aj Vianoce sme si pripravili ako doma, ani do školy sme nešli! Hoci sám dekan za nami prišiel na internát. Ale stálo to za to. Po návrate domov sme lepšie rozprávali po rusky ako naši asistenti na škole.Vaša prezentácia mi oprášila spomienky na tie časy. Ďakujem.

Reagovať | Gabriela Šimová | (11.01.2010 15:01 - neprečítaný)

Som veľmi rada. Ďakujem.

Reagovať | Slávka Radvanská | (17.02.2010 12:31 - neprečítaný)

Juuuj Vasa prezentácia je skvelaa!!!!.Som ruštinárka narodená r.1977 v Moskve som bola na staži tiez 3 mesiace tuším, ze v 3.roč.na VŠ.t.j. r.1997 A bolo to presne tak ako ste opisali v nadhernej prezentácii. K tym Kubancom by som pridala aj Indov, Arabov či Pakistancov a Cíňanov , ku ktorým samozrejme patrili aj tie šváby, s ktorými som sa osobne stretla až v Moskve. Takze dakujem za milú spomienku.

Reagovať | Gabriela Šimová | (17.02.2010 20:05 - neprečítaný)

Slávka, veľmi ma potešila Vaša reakcia! Ďakujem.

Reagovať | Zdenka Bonyová | (20.04.2010 22:44 - neprečítaný)

To boli časy... My sme boli vo Volgograde v r.1984. A všetko to naozaj bolo také. Spočiatku sme si aj poplakali, potom nám bolo smiešne aj to, keď nám na izbe do rána zamrzla voda v lavóriku, ako sme potom zháňali lepiacu pásku, toaletný papier, dámske potreby, v obchodoch bolo len pečivo a rybie konzervy, maslo na prídel,atď. Boj so švábmi bol ľúty a márny. A zakázané výlety na Bakaldu, kúpanie vo Volge, šibačka na Veľkú noc, keď voda tiekla po schodoch z 8. poschodia a my sme si blicli zo školy. No, pozerám, boli sme my pekné kvietky. A nakoniec, bolo to pekné, zažili sme toho veľa. Ďakujem za pripomienku.

Reagovať | Viera Tóthová | (25.05.2010 12:25 - neprečítaný)

Veru veľmi to bolo zaujímavé, ja som tiež prežila podobné nezabudnuteľné chvíle vo Volgograde v r. 1980- na Veľkú noc netiekla len voda ale aj krv z mojej porezanej ruky - následok oblievačky, kúpanie vo Volge nielen neďaleko internátu ale aj na Bakalde, všetky tie diskotéky vo výklenkoch na poschodiach. Zostala mi najväčšia a živá spomienka - môj manžel, ktorého som tam spoznala / Slovák / ... Vďaka ..

Reagovať | Gabriela Šimová | (20.04.2010 22:57 - neprečítaný)

Aj ja ďakujem za spomienku Vám. VĎAKA!

Reagovať | Gabriela Šimová | (25.05.2010 17:02 - neprečítaný)

VĎAKA za peknú reakciu! Moc! A to ste si priniesli pekný SUVENÍR! Pani Viera Tóthová, obdivujem, že ste sa kúpali vo Volge. My sme toľko odvahy nemali. Skláňali sme hlavu pred jej majestátnou mohutnosťou.

Reagovať | Mária Moravská | (31.05.2010 16:03 - neprečítaný)

Vase spomienky sa dost lišia od mojich ,tiež som študovala vo Volgograde a zdaleka to bolo lepsie ako to vy opisujete, žiadne šváby, ani turecké záchody ale velmi mili ludia, ktorí nas pozyvali k nim domov ba i na svadby takže asi hovoríme o 2 roznych pobytoch a to ja som tam bola v roku 1972. Mamajev kurgan bol nezabudnuteľný

Reagovať | Gabriela Šimová | (01.06.2010 06:51 - neprečítaný)

Nuž každý máme iný pohľad. Tie moje zážitky boli určite pozitívne. Hoci opisujem aj negatívne veci. My sme to tak nebrali. Tiež som si našla priateľov, ktorí potom prišli na návštevu na Slovensko. Vďaka za názor a komentár.

Reagovať | Iveta Balintová | (18.04.2011 23:40 - neprečítaný)

Ja som tam bola koncom osemdesiatych rokov a začiatkom deväťdesiatych rokov a bolo to ešte horšie ako to opisujete. Bola som tam v čase hladu, domov sme sa vrátili podvýživené, čo konštatovali lekári. Peňazí sme mali dosť, ale nedalo sa nič kúpiť, pretože jednoducho nebolo. Keď sme sa v meste náhodou zasmiali, tak na nás rusi zazerali, že У нас так тяжело живётся, а вы смеётесь? Napriek tomu by som sa tam vrátila aspoň na pár týždňov. Bolo to niečo úžasné, čo sa na západe zažiť nedá. Volgograd, Moskva, Vladimír, voronež - to sú mestá mojej mladosti. Škoda, že sa to nedá vrátiť.

Reagovať | Gabriela Šimová | (19.04.2011 06:15 - neprečítaný)

Vďaka pani Iveta za spomienky. A za komentár tiež.

Reagovať | Zdenka Horváthová | (13.09.2012 12:07 - neprečítaný)

My sme vo Volgograde strávili zimný semester 1987_88 a bolo to opäť niečo iné,ale skvelé.Dokonca sme boli jeden celý týždeň na výlete v Baku. A bolo aj jedlo,ale aj príjemná zima - treskúca.

Reagovať | Gabriela Šimová | (13.09.2012 12:48 - neprečítaný)

Reagovať | Milada Abdul Karimová | (04.10.2017 22:39 - neprečítaný)

Niečo fantastické. Pochopiť to môže iba ten, kto to prežil. Ja som študovala v Moskve 1982-1988, na tie časy spomínam veľmi rada a teraz mi vypadli aj slzičky. Ruský jazyk síce neučím, ale mám ho ako krúžok. A až teraz som sa dostala k Vašej prezentácii. Veľmi pekne ďakujem.

Reagovať | Gabriela Šimová | (08.10.2017 20:18 - neprečítaný)

Spomienky sú SILA. Veľmi pekne ďakujem za príjemnú reakciu, pani Karimovád.