Reagovať | Iveta Kováčová | (11.04.2009 21:39 - neprečítaný)

Pekné, tvorivé. Na maľbu na stenu používate tiež latex s tonovačkami? Tej farby treba dosť veľa. Ďakujem.

Reagovať | Danica Slašťanová | (12.04.2009 22:52 - neprečítaný)

Prekrásne
Ivka....si celá happy čo?...máš tu konečne niečo pre seba

Reagovať | Iveta Kováčová | (13.04.2009 13:29 - neprečítaný)

Ale si ma odhadla, Danica, je to moja parketa. Farba, abstrakcia.... Zborovňa ožila.

Reagovať | Rastislav Turňa | (13.04.2009 22:53 - neprečítaný)

Som rád že tu v zborovni mám ľudí ktorých oslovuje to čo mňa.S aktivitami ktorým sa venujem sa v mojom okolí vôbec nestretávam a tak -či už v oblasti performance, bodiartu či iných tém čerpám skôr zo zahraničia alebo z vlastnej intuície. Som si istý že si budeme navzájom obohatením.

Reagovať | Danica Slašťanová | (13.04.2009 23:24 - neprečítaný)

Ja síce nie som výtvarníčka, učím na prvom stupni, ale rada sa naučím aj niečo nové, čo by som vedela s maličkými robiť

Reagovať | Iveta Kováčová | (14.04.2009 14:59 - neprečítaný)

Danica, s maličkými sa dajú robiť úžasné veci, pokiaľ sa neobmedzíš len na šablóny, tie "okliešťujú" detskú originalitu. Čím sú menšie, sú tvorivejšie, staršie deti v základke niekedy treba "nútiť" a je to ťažké. Učila som v ZUŠ aj malé detičky , boli perfektné. Ty máš na to, myslím si podľa môjho odhadu a intuície tu v zborovni. Rasťo, môžem takto oslovovať? Blahoželám Vašej práci. Teším sa na obohatenie.

Reagovať | Rastislav Turňa | (14.04.2009 17:06 - neprečítaný)

S tými maličkými máte pravdu. Mám skúsenosť že od škôlky po nejaký piaty ročník je to otázkou zážitku -bez nejakého porovnávania či posudzovania seba a ostatných a nástupom toho čo niektorí volajú kríza výtvarného prejavu prichádza obdobie keď si uvedomia že to čo vzniká pod ich rukami nieje také aké by to mohlo byť .
V domnienke že to ani lepšie nebude to v zmysle(čo neviem , to ma nebaví) naveky vzdá.
Okrem toho dnes- v dobe keď je také ľahké správať sa pasívne a len konzumovať čo je ponúka , je náročné presvedčiť niekoho o zmysle vlastej tvorby.
Ja tieto dva problémy riešim tak , že celé moje vyučovanie vediem aj na ZŠ a aj v ZUŠ formou projektov ktorých výstupom sú buď inštalácie v priestore školy alebo tématické výstavy pre verejnosť v kultúrnom dome.
To , že ich práca má nejaký hlbší zmysel je najlepšia zbraň proti apatii.

Reagovať | Iveta Kováčová | (14.04.2009 19:40 - neprečítaný)

Krásne popísané, stotožňujem sa. No ešte jeden problém, ktorý sama nevyriešim , sú jednohodinovky. Nemám "zatiaľ" výtvarnú triedu, a tak sa všetko sťažuje. No odradiť sa nedám, robím, čo môžem.

Reagovať | Rastislav Turňa | (14.04.2009 20:27 - neprečítaný)

Tiež ma jednohodinovky na základke trochu obmedzujú.
Sú techniky ktoré sa potom nedajú realizovať ani teoreticky.
Robím to tak , že v rámci projektu robia na jednotlivých etapách viaceré triedy po sebe. Viem - trochu sa potom stráca kontinuita práce v triede ale iné východisko nevidím. Robiť komplet projekt s jednou triedou by trvalo pol roka a to by mi asi v učebnom pláne vizeralo nekoncepčne.

Reagovať | Iveta Kováčová | (15.04.2009 08:47 - neprečítaný)

Vďaka za názor a rady.